zblúdilé duše

Bezdomovec je vlastne slimák . Ľudovo povedané  sliziak (slimák bez ulity )  slizovec záhradný (Arion hortensis). Tvor nie moc pekného vzhľadu, škodca v záhrade, ale určite dôležitý v potravnom reťazci. Ako neviem .Nepoznám ani zviera, ktoré si na takom tvorovi pochutí. Snáď bažant. Ale nemám chuť listovať v nejakej príručke mladých svišťov, dokonca som dosť lenivý, nato aby som si to našiel na wikipédii. Som ako on. Muž bez práce, domove , a vôbec sily niečo zmeniť alebo dokázať. Nebudem opisovať ako fantasticky sa žije v našej krajine. To nechám na hlavy pomazané, politikov, politológov , kritikov, novinárov a inú vzdelanú verbež. Ja som obyčajný človek . Bez vyššieho vzdelania. Bez nárokov. Chcel som len pracovať a zarábať si na živobytie. Nie je mi to však súdené. Nie len že si neviem nájsť prácu, ale ak si ju nájdem nikto ma nemusí za ňu zaplatiť. A ani nezaplatil. Som hladný aj smädný. Na koho mam kričať. Komu čo vysvetľovať. Mi chudobný žijeme z lásky . Ale keď nás aj ta opustí, už nemáme dôvod žiť. Možno je to môj osud . Sadnúť k stolu a pomaly písať svoj list na rozlúčku. Komu ? Asi tebe. Jeden v dave nič neznamená, ani nič nezmení. Komu budem chýbať? Sebe . Nemôžem za seba bojovať.  Lebo bojovať neviem. V hĺbke duše mi drieme nenávisť. K tomu, kto je za môj život zodpovedný. K štátu .  Mam 31 rokov. Neviem si nájsť prácu. V našej rodnej zemi. Posielam denne životopisy do rôznych spoločností, ale nemá to o nič väčší význam ako písať sem. Ani z jedného sa nenajem. Keď chcem nájsť prácu ktorú som robil do teraz. Nemám už na ňu kvalifikáciu, lebo sú zvýšene nároky na niekoho kto ju môže vykonávať. Ak chcem zamestnanie vo fabrike alebo na ulici nemám výučný list a praktické skúsenosti. Aby som si dokončil vysokú školu, nemám nato peniaze a tým ani čas a už vôbec nie psychickú silu. Niekto si povie , že ved môžem robiť hoci čo. Najradšej mám rady opustiť krajinu. Heslá chodte za prácou von do zahraničia. A to už prečo? Lebo niekto vybral medzi ľudí, ktorý majú štát na starosti. Neschopných zlodejov a darmožráčov. Nie neopustím tuto krajinu. A nevzdám sa ani svojho práva na život.  Mám chuť zabíjať, vraždiť prahnem po krvi. Nahnevaný nad vlastnou neschopnosťou. Ale s chuťou vyvodiť dôsledky. Áno tieto pocity denne potláčam keď stretávam ľudí, ktorý ťažia s biedy iných . Musím sa pozerať na tých, ktorý ma nezaplatili , ako sa vozia na drahých, autách ako chodia na dovolenky, platia svojim deťom drahé školy. Nie nestanem sa vrahom ani nechcem vyvolať vzbury. Len chcem sem tam napísať svoje postoje. Na pivo už nechodím , takže sa nemôžem posťažovať chlapom v krčme. Musím písať ….. takže budem svoj hnev vybíjať tu .