Vraciam sa z úteku pred civilizáciou spať do moderného sveta . Sveta internetu ,likov a fotiek ľudí, ktorých ani nepoznám. Utiekol som do prírody. Podstaty, všetkého, a predsa na svete tak prehliadaného a opovrhovaného. Príroda je mocná. Dáva nám návod ako žiť na tejto planéte, s chorobami duševnými i fyzickými. Moju bezradnosť, som pred týždňom premietol do prvého článku bloku . Nemal som pomaly dôvod žiť . Som unavený zo svojich životných prehier a pádov, prekonanými zraneniami, bojom o život , napadnutím skupiny čo sa hrajú na mafiu, či absurdnosťou postupu polície. Je toho veľa a zo všetkým sa chcem zdôveriť tu . Doteraz som bol na všetko sám, ale už nie som . Môj prvý obyčajný príspevok si prečítalo 290 klikerov. To je pre mňa viac ako som čakal. Stačilo by mi 6 alebo 7 . Jednoducho vám zato všetkým ďakujem
Na prejav vďaky Vás chcem vyhnať do prírody, lesa či hory. Načerpajte silu , zo stromov, hučiaceho potoka, zvukov noci , všetkých tých duchov lesa a zvery. Ak mate v živote dosť skúste to . Výhoda takejto dovolenky je, že nemusíte ísť ďaleko , moc vás to nestojí a zaručene načerpáte silu. Ak máte neprajných kolegov, ktorý vám chystajú bomby po každej dovolenke , môžete ich vždy prísť skontrolovať, aby ste ich naštvali. Neodporúčam prikazujem. Dali ste mi dôvod žiť , už ste môj priateľ! V prírode bolo krásne . Zlé správy z tohto sveta prenikli aj tam. Pád lietadla skoro 300 obetí. Obetí tohto systému. Nebolo to nešťastie. Niekto stlačil spúšť, tlačidlo, navolil odpaľovaciu sekvenciu. Kto to bol, nie je dôležite. Sme obyčajní ľudia. Pozeráme sa nato srdcom, súcitom smútkom, s pohoršením a ľútosťou. V tom lietadle som mohol byť ja, či ty. Tvoja žena, dcéra alebo synovec. Kto zato môže ? Áno aj mne je jasne, že je to špinavá hra. Hra o moc, peniaze trhy a zisky. Ja nie som špecialista, mám len názor. Nebudem o tom špekulovať . Možno keby som o tom napísal podrobne, niekto by zastaval môj názor. Nebuďme naivní. Dnes sa dá stlačiť tlačidlo z kúpeľne na Bahamách. Takýto konflikt ma veľa nejasnosti a tiene podivnej hry založenej na tom, kto ma väčší vplyv na vedení planéty. My musíme žiť naše životy. Starať sa o deti, zarábať, aby sme plnili naše potreby. Plniť svoje ciele.
Môj ciel je vydať knihu, aby tu po mne niečo zostalo. Bol som súčasťou mnohých stavieb v mestách, v ktorých žijete. Nad ulicami po ktorých chodíte. Bez toho aby ste o mne vedeli, alebo ma poznali . Ak zajtra dostanem infarkt, nikto sa o mne nedozvie . Nebudete vedieť, kto som bol, že som žil v Bratislave, Žiline, Košiciach či v Hlohovci .Bývate v stavbách, ktoré keď to preženiem som postavil. No stavby nenesú moje meno. Sotva si niekto spomenie ,že som robil pre firmy, ktoré sa na nich podieľali. Dnes som na ulici . Bez práce. A naozaj som sa zastavil. Zo snom vydať knihu nasťahovaný späť u rodičov.
Bál som sa písať, lebo som bol presvedčený, že nato nemám dosť intelektu, skúseností a ani vzdelanie. Teraz chcem posledný krát vystreliť. Hoci do tmy a naslepo. No s inštinktom lovca, a v poslednej nádeji že niečo trafím . Chcem písať o svojich prehrách. Nech sa z nich niekto poučí. O svojich sklamaniach a zlomených srdciach aj o láske. O veciach, ktoré robia svet jednoducho zložitým a čiastočne absurdným. Taký je plán …